Eliška Šikulová
Všedný deň po čínsky
Polroka v Číne ubehlo ako voda. Zdá·sa mi, že čas tu beží rýchlejšie ako kdekoľvek inde. Ako keby ľudia ani nespali.
Študujem čínštinu v Šanghaji. Chcem sa naučiť kungfu a hrať na Erhu. Zoznam autorových rubrík: Vo svete, Keď sa napijem myšlienok, Maltské memoáre, Je zo mňa Severanka!, Nezaradené
Polroka v Číne ubehlo ako voda. Zdá·sa mi, že čas tu beží rýchlejšie ako kdekoľvek inde. Ako keby ľudia ani nespali.
Hora ľudí, more ľudí. Takto by Číňania opísali Šanghaj. Mesto, ktoré ani za rok celé neobídem. Veď som tu už jeden mesiac a stále sa len vraciam na to isté miesto The Bund.
„A kde je pravda?" pýta sa ujo G. „A jakú pravdu hľadáš? Svoju, či moju? Bo ja mám inú!" hovorí teta P. Je Veľká Noc a my sme na návšteve pri tete Ili. Nápad navštíviť ju mali viacerí a tak môže debata v šumiackom štýle začať. Otvorilo ju slávnostné pripíjanie váječným likérom, o ktorom teta Uľa hovorí, že to je len „kolotka": „Ja mám radši kyseľ! zavše povie.
Svetielka na vianočnom stromčeku skáču z vetvičky na vetvičku, menia farby, tancujú. Po chvíli zízania na ne sa mi v hlave začnú vynárať obrázky, obrázky Vianoc. Vianoce na Šumiaci. Konečne...
Presedela som 7 hodín v autobuse...Musela som cestovať na Horehronie za mamou do práce kvôli nejakým tlačivám. Som trochu unavená, lebo už tri dni som poriadne nespala kvôli rušnému internátnemu životu a myslela som si, že si to vykompenzujem počas tejto dlhej cesty, lenže to som ešte nevedela, že si ku mne sadne neznáma teta, ktorej vnuk sa sám naučil robiť pizzu. Úplne sám!!! "Fíha!..." povedala som napol zaodetá do rúška túžby po spánku s takmer ovísajúcou slinou, ktorá sa tlačila von z úst na denné svetlo. Našťastie si teta ani po hodine rozprávania neprítomnosť môjho ducha nevšimla, asi to bolo kvôli mojej super premyslenej kamuflážnej technike..