1. Klimatizácia. Priemerná teplota ovzdušia je okolo 35 stupňov. Priemerná teplota obchodných centier alebo metra asi 16. Ja toto tažko zvládam. Vonku ledva dychčím, no akonáhle vojdem do nejakej budovy tak mi od zimy trkocú zuby.
2. Hmyz. Hmyz je tu asi trikrát tak veľký ako u nás doma. Niektoré skvosty som tu videla prvykrát v živote. Buď na strome alebo napichnuté na paličke pripravené na grilovanie.
3. Autá. V Číne nikdy človek nemá, ako sa u nás hovorí, ''svätý pokoj''. Nielenže ľudia sú zvyknutí hovoriť veľmi nahlas a kričať na seba z dvoch koncov autobusu, ale aj autá na seba neustále trúbia...niekedy ani nemajú prečo...Ja začínam pomaly chápať dôvod ich trúbenia. Je to skôr ako ohlasovanie, že sa blížia a ostatní by mali uhnúť z cesty.
4. Premávka. Hlučná a matúca. Autá jazdia sprava do ľava, bez hlavy a päty, na zelenú aj červenú. Malé rikše sú najextrémnejšie. Vačšinou sa snažím vyhýbať sa im, ale niekedy je to ozaj nevyhnutné a vtedy je to boj o život. Bez vískotu sa to nezaobíde.
5. Plienky. Počas jedného mesiaca som videla len jedno dieťa s plienkou. Ostatné majú také špeci nohavice s dierou na ritke. Takisto som nevidela veľa mamičiek s kočiarmi. Väčšinou detičky nosia na rukách alebo na starkiných chrbtoch.
6. Veľké porcie. Jedna porcia vystačí dvom.
7. Ľudia. Veľa ľudí, priveľa ľudí. Všetci majú naponáhle. V metre často bežia, vám potom neostáva nič iné len bežať s nimi.
8.Osobný priestor. Neexistuje. Hlavne čo sa týka turistických atrakcií. Vtedy všetci stojíme v jednom klbku, natlačení na seba len s jednou rukou vystrčenou, aby sme si čo to pofotili. Tu sme všetci ako jedna rodina, obíjmame sa, opierame sa o seba, podopierame a podobne.
9. Dážď. Keď prší, tak poriadne.Voda po kolená nie je nič mimoriadne. V takomto počasí vídavať rikša taxikárov so širokým úsmevom na tvári. Vtedy sa im darí, lebo ľudia sú ochotní zaplatiť vysoké ceny len za to, aby ich prevideol z jednej strany cesty na druhú.
10. Parky. V parkoch sa nesedí, v parkoch sa tancuje. Pri večernej prechádzke vždy natrafíme na takú tancujúcu skupinku. Či už ide o moderné tance, spoločenské tance alebo tradičné tance jednej z minorít. Ľudia vždy radi privítajú cudzinca, ktorý je ochotný skúsiť to s nimi.
11.Nočné vlaky. Pre mňa je cestovanie vlakmi v Číne životný štýl. Vyberiete si mesto, kúpite si lístok v spacom vozni, tvrdé lôžko, aby ste ušetrili, nakúpite plnú tašku jedla a ide sa. Vo vlaku si zalejete vifonku horúcou vodou, odbalíte si údené kačacie krky a napchávate sa. Mix rôznych aróm nie je najlákavejší, ale nikomu to vo vlaku nevadí.
12. Ceny. Za 1.50 sa tu najem do sýtosti. Stánky s jedlom sú tu na každom kroku a predávajú lacné a chutné jedlo. Teta predavačka je vždy unesená, že sa jej prihovorím v čínštine a začne sa vypytovať všelijaké otázky. Či som vydatá, či mám deti. Vraví,že 21rokov je už čas na deti, že koľko mám peňazí, a že prečo som v Číne. "因为我爱中国."(yinwei wo ai zhongguo.), odpovedám. "Pretože milujem Čínu."
