1.Usmievavé tváre: Každé ráno, keď idem do školy, stretávam množstvo ľudí, ktorých vôbec nepoznám, no oni sa na mňa aj tak vrelo usmievajú. Ja sa im za to vždy na oplátku odvďačím pozdravom, pekne po domácky : „Moin!", na čo oni tiež pozdravia späť: „Moin, moin!" (Dlho som nevedela prísť na to, čo mi to slovo pripomína. Až nakoniec som zistila, že to znie presne ako čajky z filmu „Hľadá sa Nemo". Odvtedy na to stále myslím, keď sa ráno po mestečku Soenderborg ozýva samé : „Moin! Moin! Moin!")
2.Ochota: Nuž stalo sa to náhodou, že práve ja a dvaja Bulhari sme prešvihli deadline na vybavenie tzv. residence permit (to aby sme tu mohli byť a pilne študovať). Mysleli sme si, že nás odtiaľto pošlú kade ľahšie, no po dvoch telefonátoch sa všetko hladko vybavilo, dánske pracovníčky nás ubezpečili, že je všetko ok, ale mali by sme si to vybaviť, čo najskôr. „V prípade, že potrebujete našu pomoc, neváhajte a kontaktujte nás!". Aké ľahké!
3.Ceny: Na tie vás každý upozorňuje ešte predtým, než sem dorazíte. Vraj hrôza, strašne drahé, finančne namáhavé! Nuž a potom prídete sem a zistíte, že to tak je naozaj. Porovnávate každú cenu: „A toto na Slovensku kúpim za polovicu!" „Ryža za 4 eurá? Čo?" „Kde sú tie krásne slovenské ceny?" a podobne. S tým treba prestať, lebo potom človek upadá do hlbokého smútku za každým nákupom. Po čase každý nájde cestu, ako to zvládať a mať aj dostatok, ale o tom porozprávam niekedy inokedy.
4 Kvalita jedla: Neuveriteľná! Zakaždým, keď si kúpim obed v univerzitnej jedálni (pripomína skôr reštauráciu) mám chuť ísť za kuchárom a vyobíjmať ho, tak dobré to je! Žiadne prírodné s tarhoňou, ale losos zapekaný s lieskovými orechami, alebo grilovaný baklažán a podobné pochutinky. Nevýhodou je však to, že jedlo sa tu váži, takže porcie nie sú až také výdatné, keďže si každý stráži gramáž, aby potom za toho lososa nevysolil ťažké peniaze.
5.Jedlo samo o sebe: Jedlo je veľkou láskou pre Dánov. Stretnú sa, aby si spoločne navarili, tú fajnotu odfotia a dávajú na internet ako umenie. A potom už len slintáme nad každým novým obrázkom.
6.Ulov si, zjedz si: Tu sa chodí na rybačku, tu sa chodia loviť kraby, zbierať mušle, huby, oberať jablká, orechy, gaštany...Z jednej prechádzky si prinesiete suroviny na decentnú večeru. Všetko bio.
7.Bicykel: Tu má bicykel každý. Teda aspoň to tak vyzerá. Tí, ktorí kráčajú sú zahŕňaní ľútosťou tých, ktorí sa vezú. Aj ja takých ľutujem, lebo ani ja som nemala bicykel a bola som ľutovaná. Teraz som už dáma, na mojom detskom bicykli takmer v dezolátnom stave, na ktorom som sa nechala trochu obabrať...ale o tom veľmi nechcem hovoriť, stále to bolí. Hlavne, že ma už neľutujú, že kráčam, teraz sa mi len smejú...
8.Mince: Ach tie peniaze, dánski študenti si stále myslia, že ich nemajú dosť, zatiaľ čo zahraniční študenti ich niekedy ozaj nemajú. A tie dánske peniaze sú tak krásne! Niektoré mince majú v strede dieru, pre nevidiacich, aby ich vedeli ľahšie rozlíšiť. Ja volám dánske mince romantické, lebo každá z nich má na sebe srdiečko, či už väčšie alebo menšie, srdce je tam.
9.Severania: Ozaj pohľadní.
10.Počasie: Aj o počasí vás dopredu varujú. Vraj tu fúka, prší, je tu zima, chladno a tmavo. Žiaľ, aj toto je pravda, ale ani zďaleka to nepôsobí na človeka tak negatívne, ako to opisujú. Ľudia tú chladnejší nie sú, ani tu neupadajú do traumy. Majú síce problémy s nespavosťou, ale môžem potvrdiť, že sa to počasie dá zvládnuť, ak samozrejme nepríde nejaký orkán, ktorý strháva strechy, berie bicykle a vytrháva stromy zo zeme. Vtedy je to o inom.
11.Piješ ako Dán: Dáni pijú. Pijú veľa. A často.
12.Žiadne upratovanie po miláčikoch: Z tohto som bola po príchode sem najviac šokovaná! Pes vykoná potrebu a ide sa ďalej, nikoho nezaujíma, že uprostred betónového chodníka za sebou zanechal značnú stopu, neupracú to po ňom. No a potom bacha, keď niekam trielite na bicykli!
13.Veľkosť pizze: Jeden kus pizze je väčší ako celá hlava. Fast foody sú tu dosť rozšírené...aj obezita.
14.Konfekčné veľkosti- Ak ste veľkosť L a vždy ste túžili po veciach veľkosti M, stačí prísť sem. Tu je to nejako posunuté. Takže L nosí M, M nosí S, niekedy aj L nosí S.
15.Ach, tá angličtina: Knihovníčka, strojvodca vo vlaku, poštárka na pošte, predavač v Lidli alebo len neznámy na ulici. Každý (z mojej skúsenosti) je schopný odpovedať v angličtine, ochotne pomôcť alebo len popriať pekný deň!
„Aj vám!"