Múdrosti spod Kráľovej Hole: Bude ako bude. A hotovo!

Autor: Eliška Šikulová | 13.4.2013 o 15:23 | Karma článku: 8,69 | Prečítané:  1566x

„A kde je pravda?" pýta sa ujo G. „A jakú pravdu hľadáš? Svoju, či moju? Bo ja mám inú!" hovorí teta P. Je Veľká Noc a my sme na návšteve pri tete Ili. Nápad navštíviť ju mali viacerí a tak môže debata v šumiackom štýle začať. Otvorilo ju slávnostné pripíjanie váječným likérom, o ktorom teta Uľa hovorí, že to je len „kolotka": „Ja mám radši kyseľ! zavše povie.

Aj mame naliali likér. „Pi ten likér!" naliehajú na ňu. Ona im vysvetľuje, že si ho hreje, kým ostatní si ju neveriacky obzerajú. „Sa ti tam tie vajcia uvaria!" prehlásia. Najskôr sa začne rozprávať o sviatkoch. Teta Iľa spomína pána farára. Minule sa vraj kus posťažoval: „Tak Krista Pána sme vložili do hrobu, aj sme ho z hrobu vyložili, no za Krista Pána si neviem rady s tými ženami, bo furt mi tie sviečky na oltári inak poprekladajú!" Iľa sa aj bála zasmiať, no nakoniec sa predsa len hlasno zarehotala. Mne sa páči, čo náš pán farár hovorí: „Človek je hlbočina, srdce je priepasť." Alebo: „Nenasýti sa oko pozeraním, nenasýti sa ucho počúvaním." Nad tým sa stále rada zamyslím.

Od kostola, čo je u nás na dedine téma - stálica sa prechádza k spomínaniu na staré časy. Tety pozerajú zasnene pred seba, akoby čítali z nejakých memoárov, ktoré starostlivo skladujú v tajných zákutiach ich mysle. „Veru iné zvyky boli v minulosti. Ľuďe buli sprostie a vedeli si poradiť. Ja furt hvarím, že môžeš byť sprostý, jaký chceš, len koť si dáš rady!" kričí jedna. „A tá meďicína, jaká meďicína! Pijavice! V každom dome ich bulo, a čo teraz?" horekuje teta P. „Aj teraz sú, ale pijavičky!" reaguje na to ujo G a smeje sa, až sa mu brucho pri tom dvíha. Teta P ale pokračuje: „To teraz šitkoho veľa. Hlavne tých reklám. "Hlúpy ujo to vymyslel," vnučke hvarím. Aj tota pasta. Ta hľaď, najprv si musím kefou zuby umyť, potom dajakými nitkami a ešte že aj vypláchnuť ústnou vodou! No ta to na tri razy ti treba zuby umývať! No ta ja kody potom budem robiť?!" Nepáči sa jej, že sa všetci len sebou zapodievajú. „Furt len, že ja mám, ja mám, ja mám... Ta si zedz!"

Uľa sa tiež pridáva: „Aj toto varenie. Dobreže nie 10 chodov. Minule som navarila polievku a vnuk sa ma pýta, že jaký bude druhý chod. No ta jaký druhý, čo druhý? Bude taký istý, jak prvý!" „Každý šitko mať nemôže!" odznieva ešte. Alebo: „Čo Boh dal, to Boh vzau!" Ja čuším, len počúvam. „Ako náš starký hovorí: "Aj kura furt hriabe len ku sebe!" dodáva mama. Starký takéto príslovia ovláda, to hej. „Že svoľ nad zlato? Kašľať na svoľ!"

ilaula.jpg

„Človek odrástol od prírody," povedal mi minule jeden ujo na zastávke. Vraj mu ani nebolo treba variť za mladi. Najedol sa konského štiavu. Rozprával mi príbeh o pokore. Ako príde otec so synom na pole žať klasy. Syn sa pýta, ako bude vedieť, ktoré klasy má zožať a ktoré nie. „Klasy, čo stoja rovno sú prázdne. Ty sa zaujímaj len o tie, čo sú zohnutie, bo iba tie sú plnie... a tak je to aj s ľuďmi!" dodáva. Pýtam sa ho, či často chodí na prechádzky. Vraj celkom hej, doma sa mu nechce sedieť, lebo tam nemá čo robiť a na televíziu sa mu pozerať nechce: „Svet je televízia, v ktorej je furt iný program, bez reklám, ani ti prepínať netreba." No hovorí, že aj keď je na prechádzke, tak nikdy nikoho nestretne: „Či je deň, či je noc, furt je tma. A tu na Šumiaci ešte k tomu aj zima a to 9 mesiacov v roku. Vtákom, tým je dobre, tie majú krídla, zaletia si do teplých krajov. Preč aj nám nenarástli? Aj ja by som si zaleteu."

Aj naším starkovcom je tu zima. I keď starkej ani tak nie, tá vždy potajme otvára v noci okno a púšťa do izby ostrý horský vzduch, zatiaľ čo starký spí. No aj tak sa im na Šumiaci páči. „To nie jak jedna cigánka hovorí, že všade zle a doma najhoršie!" starký vraví. Pozorne sleduje starkú a keď zistí, že už nejde prikladať do piecky, vynesie na povrch aj jej nočné akcie otvárania okien. Tá sa na tom iba smeje. „Ona sa chce smiať. 57 rokov so mnou vytrimala. To je diaľka," zamyslí sa starký. „Hej diaľka, od tadi až tam," reaguje starká. „Už sme tam, už sme starí," zamyslí sa starký. „Starí to hej, to sme, ale ešte furt sme pekní!" starká sa rozosmeje, aj starký sa chichúňa a vraví: „Ta veď hej, pekná si. Už nie krásna, ale pekná hej." A smejú sa obaja.

Zamýšľanie sa pokračuje: „Veď ja mám už 80 rokov. Hrb ešte nemám, ani čaptavý nie som až tak veľmi..." „Aľe kus zanášaš na pravú nohu," pokúša ho starká a na starkého otázku o tom, aká bude budúcnosť zavŕši debatu jasne: „Bude ako bude. A hotovo!"

starkovci.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?