V klipe lietajú len na bicykli. Je to asi z filmu „Fontána pre Zuzanu". Dievča vyzerá ako Zuzana, má pekné vlasy, dokonale jej vejú vo vetre. To sa mne nikdy nepodarí, akokoľvek sa snažím. Neskôr Vondráčková spieva o tom, ako chce „mít svúj aeroplán, lítat v oblacích jak kormorán" a ja jej to verím. Aj ja mám zrazu chuť letieť „vzhúru k výškám, až ke hvězdám...", ako Helenka hovorí, zatiaľ, čo v gumákoch stojí niekde v poli, aj jej vlasy vejú. Je to autentické. Ja si vybavujem scény z filmu „S tebou mne baví svět", ten snáď pozná každý, aj Matíska každý pozná, aj to, že „se posral " už všetci vieme.
Od Heleny prechádzam k Modusu a mojej srdcovke „Ty, ja a môj brat". Furt som si myslela, že tá pieseň sa volá „Sklíčka". Celý život, až donedávna, keď mi sestra povedala, že to tak vôbec nie je. Bol to šok!
Je to fajn vidieť tváre tých spevákov. Hľadám mená členov skupiny, nachádzam Janka Lehotského, no uja, čo sa tak milo spoza bubnov usmieva, nepoznám. Škoda, hovorí mi, že som fajn! Keď som klip raz ukázala Ive, tak sa nám to páčilo, všetky tie synchronizované pohyby gitaristov, jemné pohúpavanie Lehotského a samozrejme, usmievajúci sa ujo spoza bubnov. Vlastne on sa ani až tak neusmieva, to len jeho oči, verím.
Medzi pesničkami nemohla chýbať ani tá od Karla Gotta - „Kde pak ty ptáčku hnízdo máš". Tušila som, že v klipe bude Popoluška, aj bola, ale aj tak som si to pozrela. Veď kto by sa nepotešil z troch zázračných orieškov? Aj Popoluška tam vyzerá krásne, aj v šatách princeznovských, aj popolavých. Páči sa mi tá pieseň. Hlavne keď Karel prosí brezu o poskytnutie skrýše pre „ptáčka". Aj ľuďom z Anglicka, Nemecka, Česka aj Ruska sa to páči.
Dostávam sa ku Žbirkovi a jeho „Bezchybnej". Ešte nedávno, keď som bola malá, som si ju spievala pred zrkadlom, hrala som sa, že som tá bezchybná a namiesto rúžu , som pery mala len olíznuté, aby mi aspoň trochu svietili. Klip som dobrý nenašla, tak som si pieseň ani poriadne nevypočula.
Jaro Filip - ako blesk z jasného neba! Okamžite píšem jeho meno a predo mnou sa objaví dlhý rad piesní, všetky mám rada. Ťukám na pieseň „V našej obci" a utvrdzujem v samej sebe, že Jarko Filip bol jednoducho, akoby Gianni povedala: „káder!". Káder svetového rozmeru, to hej. „Juch!" zvískne Filip na konci piesni.
Filipove krásne piesne prespieval aj Rišo Müller. A má aj svoje úžasné piesne. A je ich veľa tých úžasných. Ja mám najradšej „Tlakovú níž". Aj sestra ju má rada, vždy ma upozorní, keď prichádza dramatická chvíľa, kde Soňa Müllerová povie: „Tak čo je s tebou?". Smejeme sa.
Čas rýchlo beží, už som aj unavená, no ešte stále v tejto skupinke niekto chýba... je to jasné - Jaromír Nohavica! Pánko, čo zavše spieva o Tešíne, alebo Ostrave. Tu je ťažko menovať obľúbenú pieseň, lebo všetky sú moje obľúbené. Rozhodujem sa pre „Peterburg". Dobrá voľba! S ňou si aj líham do postele a zaspávam. Hádam sa mi bude niečo pekné snívať.