Niekedy sa stačí len porozhliadnuť

Autor: Eliška Šikulová | 23.6.2011 o 17:50 | (upravené 23.6.2011 o 18:09) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1182x

Zaodetá do rúška snov počúvajúc básne, ktoré písal samotný pán Klavír, hladkaná jemným vzduchom po tvári a zaliata zlatými lúčmi slnka, ukazujúc mu vycerené zúbky a trošku zvraštené čelo, som začal pliesť môj farebný šál krásnych spomienok,aby ešte viac roztancoval moje jasajúce ¦ a v krušnej chvíli, aby ma zahrial a uchránil pred dažďovými kvapkami(na to by bol vhodnejší dáždnik), ktoré sa mi pomaly kĺžu po tvári a ja zisťujem, že je časť schovať sa dnu a obdivovať to, čo mám pred sebou len spoza okna, ktoré zdobia kvapky z neba.

Mama mi vždy hovorila, aby som si vážila miesto, kde žijem, lebo je to miesto, kde som vyrastala, kde som prežila radosť, šťastie ba aj smútok.. Miesto, ktoré je so mnou prepojené od môjho narodenia. Nikdy som ju nebrala veľmi vážne, vždy som jej len povedala:"Veď héééj!", no v tej chvíli, keď som sa pozrela na majestátnu kráľovu Kráľovu hoľu som zistila, že niečo na tom bude.Už som ani tak nehromžila na toho uja, čo ma dnes naháňal traktorom po poli ani na uja fujaristu, ktorý ešte predtým ako kohút zakikiríkal zanôtil na tej svojej fujarke, len som si pomyslela na jeho múdre slová:"Všetky cesty vedú na Šumiac", čo sa mi celkom nezdá, lebo ku nám vedie len jedna cesta a aj tú všetci bez bystrého oka prehliadnu...

S úsmevom som pozdravila vysielač, ktorý je neodlúčiteľným doplnkom tejto veľhory a môj zrak som zamerala na ďalšie miesto- horu. "Ja som hôrna žena, veď to mám do Grúňa len pár krôčikov" vždy sa pýšim pred ostatnými, Grúň to je u nás veľká hora, ktoréj veĺkosť aj samotná Kráľova hoľa a skala obdivujú.

Môj starký tam rád chodí na hríby, vždy nám nejaký donesie, ja to nejem, ale mama, tá si z nich vždy urobí praženicu. "Éj, veď koľko divej zveri som ja v tom lese už postretal!" začne starký svoje rozprávanie a kvapky búchajúce na okno mu robia vynikajúci podmaz. Ja ho držím okolo pliec a hovorím mu, že je statočný a mocný ako Jánošík. Starký sa smeje, má rád keď mu to poviem a ja mu to hovorím rada. On to tu má ozaj rád, on si našu dedinu váži, prírodu, zver aj ľudí, aj keď tí ho niekedy nazlostia a niekedy ho nazlostíme aj my, ale to len vtedy, keď sme leniví. Na to sa zlostí aj starká, ale nie až tak, ona sa skôr "zlostí", keď nezjeme všetky halušky, čo navarila.
Z ich slov je cítiť lásku, ktorú prechovávajú k tomuto miestu, lásku k domu, čo postavili vlastnými rukami, ten príbeh poznám už naspamäť..najradšej mám časť, keď tajne pálili pálenku, lebo v obchode vraj bola drahá a chlapi na stavbe po jednom poldeci vraj lepšie pracovali:)

"Áááá, chmáry ftiekli!" prehlási starký. Ja sa rozbehnem von a pozerám. Pozerám sa okolo seba a vidím, dýcham, prehĺtam tú krásu navôkol. Celá sa ňou napĺňam, po prvýkrát zbadám, to, čo tu už dávno bolo, lenže ja som to nevidela..všetci to videli, mama, brat, sestra, starký a starká a ja som sa tvárila, že to vidím tiež, ale predsa len to nebolo ono. Vidím svoj domov.
Po príchode mamy z práce som jej návrh na prechádzku neodmietla, ale išla som s ňou objavovať ten staronový svet.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

BLOG MIROSLAVA BEBLAVÉHO

Beblavý: Porušil Lajčák pri Evke zákon? Takmer s istotou

Dôležité je, či bol porušený verejný záujem.


Už ste čítali?